Syfilis vrodený

Vrodený syfilis sa od získaného odlišuje nielen spôsobom vzniku, ale aj klinickými prejavmi. Plod sa od chorej matky infikuje transplacentárne po 4. mesiaci gravidity. Podlľa najnovších poznatkov sa T. pallidum dokázala v potratených plodoch starých asi 10 týždňov a v amnionovej tekutine okolo 16 týždňa gravidity. Plod je teda ohrozený v celom priebehu tehotenstva, nielen po 4 mesiaci ako sa donedávna predpokladalo. Vo včasnom štádiu gravidity sa však nevyvíja charakterisktická histopatologická odpoveď na infekciu. Počty prípadov kongenitálneho syfilisu koprírujú počty primárneho a sekundárneho syfilisu u mladých žien. Prenosnosť je najvyššia v úvodných fázach syfilisu. Celkovo teda platí, že čím staršia je infekcia matky, tým menšia je pravdepodobnosť nákazy dieťaťa. Tento poznatok sa označuje ako Kassowitzove pravidlo.

Keďže treponémy sa dostávajú priamo do krvného obehu plodu, nevznikajú prejavy primárneho syfilisu (ulcus durum). Čerstvý syfilis matky spôsobuje výrazné poškodenie plodu a naopak matka so starou infekciou môže porodiť aj zdravé dieťa. Ak matka s čerstvým syfilisom nebola správne a dostatočne liečená, dochádza v dôsledku masívneho zaplavenia plodu treponémami k potratu alebo k predčasnému pôrodu mŕtveho plodu v 6.-7. mesiaci gravidity. Matke so staršou infekciou sa môže narodiť dieťa s klinickými prejavmi aktívneho syfilisu, alebo sa narodí zdanlivo zdravé dieťa, u ktorého sa po mesiacoch až rokoch objavia prízanky neskorého vrodeného syfilisu, prípadne sa narodí zdravé dieťa. Dieťa sa môže infikovať aj počas pôrodu pri kontakte kože alebo sliznice s chorobnými prejavmi včasného syfilisu matky, vtedy vzniká ulcus durum ako prejav získaného syfilisu.

Kongenitálny syfilis môžeme rozdeliť na včasný a neskorý.